Si vis pacem… ?

Autor: Tomasz Chłoń | 27.5.2014 o 14:11 | (upravené 27.5.2014 o 14:40) Karma článku: 10,24 | Prečítané:  7135x

Kto by si pomyslel, že diplomati v tejto čoraz bohatšej a šťastnejšej časti Európy sa budú dnes trápiť s rímskymi maxima a myšlienkami stratégov 19. storočia. Je isté, že demokracia nám priniesla blahobyt, ale je otázne, či sa dnes cítime bezpečnejšie.

Korene našich demokracií siahajú ďaleko do minulosti, ale ich moderná podoba sa začala pred 25 rokmi. V Poľsku – v dôsledku okrúhleho stola a volieb 4. júna 1989 – zvíťazila Solidarita, a na Slovensku zase nežná revolúcia. Poliaci a Slováci sa začali cítiť slobodní. Ale čo sme urobili s touto slobodou? Niečo pozitívne sa nájde. Vychutnávame si jej ovocie, ako výborné slovenské víno. Avšak keď dnes počujeme o revolúcii, slobode a solidarite, naše myšlienky smerujú s obavou a starosťami na Ukrajinu, do Kyjeva a ku Dnepru.

Oranžová revolúcia, ktorá mohla byť začiatkom zlatého obdobia Ukrajiny, bohužiaľ, nezopakovala úspech nežnej revolúcie. Po desiatich premárnených rokoch musíme teraz pomôcť Ukrajine k tomu, aby okrúhle stoly v Kyjeve, Charkove a všade inde, kde to bude nutné, dospeli k úspešným záverom. Podobne ako horolezci, ktorí namiesto toho, aby sami pokračovali v ceste nahor, zídu v prípade nutnosti dole a solidárne pomôžu priateľovi, ktorý to potrebuje. Solidarita znamená predsa aj schopnosť nehľadieť na vlastné, individuálne úspechy alebo výhody.

Ba čo viac, ukrajinsko-ruská kríza nám bolestivo pripomenula, že bezpečnosť – rovnako hodnotná ako sloboda – nie je daná raz a navždy. Ako minulý týždeň povedal poľský prezident počas rozlúčkovej návštevy slovenskej hlavy štátu v Poľsku: „žili sme v ilúzii bezpečného regiónu,“ ktorému nehrozia vojenské konflikty v blízkosti jeho hraníc. Tentoraz okrúhle výročie nášho členstva v NATO má ďaleko od toho, aby sme ho nazvali bezstarostným. Preto musí Aliancia využiť svoju infraštruktúru, sily a prostriedky tam, kde jej členom hrozí priame nebezpečenstvo. Poľskí a slovenskí vojaci predsa neobetovali životy v spojeneckých misiách mimo svojich území na to, aby sme mali v čase skúšky pri našich hraniciach pochybnosti o spojeneckej podpore.

Nie som Kassandra a nemám veštecké schopnosti. A vôbec, ťažko si predstaviť vojnu tu v srdci Európy. Ale predstavoval si niekto balkánsky horor deväťdesiatych rokov? A to bolo sotva pred 15 rokmi.

Počas diskusií na konferencii GLOBSEC2014 sa veľa pozornosti venovalo bezpečnosti a obrannej politike. Poľský premiér Donald Tusk nevylúčil, že na summite NATO vo waleskom Newporte bude začiatkom septembra Poľsko deklarovať nielen udržanie výdavkov na obranu na súčasnej úrovni 1,95% HDP, ale ich aj zvýši o ďalších 0,05%, čo znamená plné dodržiavanie svojich záväzkov voči ostatným členom NATO.

Taká je doba. Neskôr môže byť už príliš neskoro.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

SVET

Deň, ktorý navždy zostane dňom hanby USA

Od útoku na Pearl Harbor ubehlo 75 rokov.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.


Už ste čítali?